Ako sa vydať a nezblázniť.

Ako sa vydať a nezblázniť.

Petra je jedna z tých úžasných žien, ktoré sa ničoho neboja. Vedia sa chopiť príležitostí a majú svoj názor, a nehanbia sa zaňho. Presne tak to má byť.

Peťka sa rozhodla nám počas materskej prispieť svojou troškou do mlyna a opíše nám svoj deň D. Bol netradičný, zábavný a veľmi energický. Určite sa Vám bude páčiť :)


Varovanie – nasledujúce riadky môžu pobúriť beznádejné romantičky, ktoré si svoju svadbu plánujú od skorej puberty a rovnako aj tie, pre ktoré má byť ich svadba vyvrcholením ich doterajšieho ľúbostného života.

Nie sme romantici. Nedržíme sa za ruky, nezaspávame v objatí, nehovoríme si 1364-krát za deň, že sa ľúbime a neukončujeme telefonáty 16 minút vetami: „Ty zlož prvý/á.“. Prečo? Lebo my takí  nie sme.

 svadobny blog zerowaste 4jpg

A pritom som presvedčená o tom, že ako ma Tomáš požiadal o ruku nemohlo byť romantickejšie. Doma, 3.3.2017, po mojom firemnom trojdňovom workshope, nevedela som už asi ani poriadne po slovensky, a level energie bol hlboko pod nulou. Kľakol na koberec pri posteli, zobudil ma rozospatú, zarecitoval básničku, ktorú sám zložil, vyronili sme slzu a povedala som: „Jasné!!“ Žiadne okázalé gestá v nehorázne drahých reštauráciách, za sprievodu sláčikového kvarteta. Lebo my takí nie sme.

No a čo teraz?

Urobila som si asi tisíc fotiek, zavolala mame a hrdo sa pozerala na prsteň na mojej ruke.

Asi po týždni predýchavania toho, na čo som samozrejme čakala každý deň, no zároveň ma to neuveriteľne prekvapilo, sme otvorili kalendár a začali zvažovať vhodné dátumy.

Do roka a do dňa?

To ma ešte nepoznáte! Keď už niečo má byť, na čo toľko čakať? Vždy sme si hovorili, že budeme mať svadbu v piatok, aby sme mali ešte dva dni na regeneráciu. Pozdával sa nám 15. September. Keď nám ale na matrike povedali podmienky svadby v piatok, ktorý je zároveň štátnym sviatkom, rýchlo sme od tejto podmienky upustili a predsa len to dali na sobotu. Veď aspoň si hostia nemusia brať dovolenku. Na všetkom treba vidieť niečo pozitívne. Tak teda dátum padol na 9.9.2017 (Keď som neskôr zistila, že som tehotná, dúfala som, že zachováme istú číselnú postupnosť a syn sa narodí 6.6. No prišiel 3.6. :))

Dátum sme vybrali celkom rýchlo, a v rovnakom tempe sme sa zhodli aj na mieste. V našej obľúbenej reštaurácii  Drag v Karlovej Vsi. Lebo je to tam komorné, vhodné pre našu 36-člennú posádku. A dá sa byť rovnako vonku aj vnútri bez toho, aby ste sa zrazu odtrhli od diania. Boli sme tam na obede a tak sme skúsili, či náhodou v danú sobotu majú ešte voľno. Veď taký magický dátum sa musí určite rýchlo rozchytať. A predstavte si, mali! Zdá sa, že osud nám prial.

svadobny blog zerowaste 3jpg 

Predstavu o svadbe sme mali našťastie celkom podobnú, a preto ani jeden z nás nemusel robiť takmer žiadne kompromisy. Chválabohu. Lebo veď viete, ako to je s kompromismi. Jeden nakoniec aj tak trochu viac ustúpi. Hoci náš svadobný deň nemal byť highlightom nášho spoločného žitia, určite sme si ho chceli zapamätať ako pekne strávenú, možno trochu výnimočnú sobotu v kruhu rodiny a priateľov. Základom bolo – no stress, žiadny stres. A tak sme upustili sme od všetkých tradícií a išli sme si vlastnou cestou. Nikoho sme nepozývali „k svadobnému stolu“ ale na „svadobnú párty“. Neboli pierka, kameraman, DJ, svadobné šaty, ľudia mohli prísť oblečení v tom, v čom im je dobre...

A myslíte si, že niekto teraz spomína na to, že nemal prepichnuté sako či šaty pierkom? Že bolo dosť teplo a preto slepačí vývar nikomu až tak nechýbal? Že nebola veľká torta ktorá aj tak po treťom súste už nikomu nechutí? Že nebol zasadací poriadok? Nie! Každý hovorí len o tom, aká výborná bola kapustnica. Všetci si odo mňa pýtali kontakt na slečnu, čo nám robila koláčiky, lebo sa ich nemohli dojesť, také boli výborné. 

svadobny blog zerowaste 1jpg 

A konečne mali všetci dostatok času a priestoru porozprávať sa. Lebo veď sa nevidia ako je rok dlhý. Toto rezonovalo asi najčastejšie. Nemenili by sme nič. Nestresoval sme sa, užívali sme si. Lebo takí sme.

Preto, keď občas čítam na webe diskusie budúcich neviest, ktoré sú zúfalé z toho, aby ich deň D bol perfektný, ale nevedia, čo sa stane, ak nebudú mať hostia pierka, nebude živá hudba, nepozvú všetky tety až po tretie koleno, a nebudú mať kameramana, tak im rada zdieľam našu skúsenosť. Že všetko ide, hlavne si to treba spraviť podľa seba a nie tak, ako to všetci očakávajú. Lebo je to Váš deň.A že to vlastne aj tak nakoniec nikto nerieši. A hlavne si to aj tak nikto nepamätá.

Keď to mám tak zhodnotiť, neminuli sme tisíce na výzdobu, no na kráse jej nič nechýbalo. Nedali sme majland za DJ-a a hudbu sme si púšťali sami. Takú, čo sa nám páči. A nikto nemusel riešiť, čo to hrá z reprákov. A tu si hovorím chvalabohu, napriek tomu, že som z tohto mala najprv obavu. Aj tak väčšina sedela vonku, lebo počasie bolo ukážkové. A rozprávali sa. Do nemoty. Ale aj sa tancovalo, nemyslite si. Možno nie tak veľmi, že by sa ženy museli z opätkov vyzúvať, ale do sýtosti určite.

svadobny blog zerowaste 3jpg

Jediné, čo ma spätne možno trošku mrzí je to, že som si neskúsila také tie „ozajstné“ svadobné šaty. Lebo som chcela byť presne taká, ako vidíte na fotke. Ani neviem, ako to pomenovať. Retro? Vintage? Rockabilly? Ale internet mi nič také neponúkal. Alebo za také sumy, ktoré som nebola ochotná investovať. Preto bola voľba jasná. Moja obľúbená stránka na šaty, lindybop.co.uk. A hoci nie sú svadobné, účel splnili a ja som bola spokojná. Veď do svadobného salónu môžem ísť zažiť ten ošiaľ snáď hocikedy, no nie? Za to, môj muž si dal ušiť oblek na mieru, lebo veď je nekonfekčný JSom zvedavá, kedy ho najbližšie vytiahne zo šatníka.

A čerešnička na záver?

Priznajte sa, koľko z Vás má dilemu, kde sa ísť fotiť, aby boli fotky nádherné a romantické a neviem ešte aké? Zvažujete parky, sady, hrady, knižnice a podobne. A ako sme to vyriešili my? V našom prirodzenom prostredí. Doma. Lebo tu nám je najlepšie. A dobrý fotograf vás odfotí hocikde a budete spokojní.

Možno si niekto po prečítaní týchto riadkov pomyslí, čo to bolo vlastne za svadbu? Veď žiadne tradície, ani torta sa nekrájala, ani nevestu neuniesli (kto by ma už len odniesol, však?! J), ani kyticu nehádzala atď. Ale ja skôr verím a dúfam, že inšpirujem niekoho, kto nechce ísť s davom, nechce robiť všetko len podľa rodičov alebo pre to, že sa to patrí či očakáva. Alebo aj preto, že nechce minúť tisíce eur. Lebo veď tie sa potom dajú použiť napríklad na perfektnú svadobnú cestu :) My dvaja sme dôkazom, že akokoľvek si to vymyslíte, je to tak OK.Lebo žiadny stres. Len zábava. Lebo takí sme.

Petra :)

svadobny blog zerowastejpg 

Čo hovorite na Petrinu svadbu? Skvelá, že? :)